Argentínska doga
Argentínska doga
Argentínska doga | |
---|---|
Krajina pôvodu | Argentína |
FCI kód | 2/2.1/292 |
Štandardy | FCI |
Výška | 60-65 cm (suky) 62-68 cm (psy) |
Hmotnosť | 40-60 kg |
Pôvodné určenie | lovecký pes |
Terajšie určenie | strážny pes |
Názov v krajine pôvodu | Dogo argentino |
Synonymá | |
Zaužívaná skratka | AD |
Argentínska doga je psie plemeno uznané v FCI v 2. skupine pod číslom 292.
|
História [upraviť]
Toto relatívne mladé plemeno vyšľachtil Dr. Antonio Nores Martínez z miestneho (Cordóbskeho) mohutného bieleho psa zvaného cordóbska doga (perro de pelea Córdobes). Tohto psa využívali miestni ľudia na zábavu - psie zápasy. Okrem toho však strážil majetok a ochraňoval stáda pred pumami, jaguármi či diviakmi.
Dr. Martínez ako vášnivý poľovník chcel vyšľachtiť mohutného a mrštného loveckého psa so silným zákusom a tak ku cordóbskej doge prikrížil nemeckú dogu a írskeho vlkodava pre výšku a rýchlosť, anglického pointra a boxera pre zlepšenie čuchu a eleganciu tela, bulteriéra, anglického buldoga a bordeauxkú dogu pre silný zákus, razantnosť a mohutnosť tela a pyrenejského mastifa, ktorý dodal argentínskej doge pevnú kostru.
Po smrti Dr. Martíneza v roku 1956 pokračoval v šľachtení jeho brat Augustín, ktorý pod hlavičkou svojej chovateľskej stanice del Chubut pokračoval v ustaľovaní plemenných znakov. Jeho úsilie vyvrcholilo v roku 1964, kedy plemeno uznala Argentínska kynologická federácia a tiež 31. júla 1973 uznaním plemena v FCI.
Do Európy prenikli argentínske dogy najmä zásluhou pána Dr. Ericha Schneider-Leyera, nemeckého kynológa, ktorý si z chovateľskej stanice del Chubut priviezol dve suky a jedného psa. Na Slovensko si prvú argentínsku dogu, Gitanu vom Knausser-Totoral, doviezli v roku 1988 z Rakúska manželia Saksunoví z Košíc.
Vzhľad a povaha [upraviť]
Argentínska doga sa so svojimi 62 - 68 cm v kohútiku radí medzi veľké psy. Má bielu krátku srsť pokrývajúcu mohutné, mrštné, dobre osvalené telo prezrádzajúce silu a atletickosť. Má mohutnú hlavu so sklopenými ušami, ktoré sa zvykli v minulosti kupírovať. Má nízko nasadený, relatívne krátky chvost.
Biela srsť je typickým znakom plemena a vznikla cieleným chovom, pričom od počiatku si chovatelia dávali pozor na dobrú pigmentáciu nosa, očí a kože. Dnes sa modré oči či ružový nos vyskytujú iba zriedka. Biela farba mala odlíšiť psy od zveri, aby nedošlo k nechcenému zabitiu psa.
Argentínska doga je inteligentné, samostatné a mierne tvrdohlavé plemeno. Vyžaduje tesný kontakt so svojou rodinou. Pôvodne lovecké plemeno nezaprie v lese svoje lovecké pudy. Je to dominantný pes, čo sa môže prejaviť najmä vo vzťahu k iným psom, ak je AD nesprávne vedená.
Výchova a výcvik [upraviť]
Argentínska doga je veľký pes vedomý si svojej sily. Má silný ochranný pud a je potrebná dôsledná socializácia, výchova a výcvik. So socializáciou treba začať od útleho veku. So šteňaťom sa treba pohybovať medzi ľudmi a psami, pričom treba dbať na to, aby šteňa nezískalo negatívne skúsenosti, ktoré by v dospelosti mohli viesť k agresívnemu správaniu jedinca. Výcvik AD sa nelíši od výcviku iných plemien, treba však citlivo zvážiť prístup, aby psovod psa jednak nezlomil, na druhej strane ho však jedinec musí rešpektovať.
Využitie [upraviť]
Plemeno vzniklo pôvodne na poľovné účely. V niektorých častiach sveta sa ešte aj dnes využíva argentínska doga pri poľovačkách. Ide o svorkový lov: vypustí sa približne 5 psov, ktorí majú vystopovať a zdržať lovenú zver pokým nepríde poľovník a zviera neskolí.
Argentínska doga sa aj dnes uplatní najmä ako strážca a obranár aj v našich zemepisných šírkach. Už len svojím zjavom odradí prípadných zlodejov od ich úmyslov. Argentíny majú stráženie v krvi a nie je potrebný špeciálny výcvik.
Najširšie využitie však v dnešnej dobe plemeno nachádza ako rodinný pes a spoločník. Je to pes oddaný svojej rodine a veľmi ťažko znáša odluku. V krajine pôvodu sa argetnínska doga zvykla používať aj ako policajný, či armádny pes.
Zdravotné problémy [upraviť]
Ako väčšina bielosrstých plemien, aj argentínske dogy trpia na genetické problémy súvisiace s týmto sfarbením:
- Hluchota sa do chovu argentínskych dôg dostala od bulteriérov. Dnes sa už nevyskytuje tak často ako v minulosti, stretnúť sa s ňou možno najmä u šteniat od „chovateľov“ bez preukazu pôvodu, pretože v ňom sa využívajú jedince vyradené z chovu (na chov nemožno použiť jedinca, ktorý má nejakú vylučujúcu chybu, u AD ide napr. o hluchotu).
- Alergie - Biela srsť sa spája zvyčajne aj s vyššou náchylnosťou pokožky na alergény. Aj štipnutie blchy môže u AD spôsobiť dlhotrvajúce problémy s pokožkou.